Na rekonštrukciu a sprevádzkovanie skladu ako aj na nákup chladiarenskej dodávky poskytol grant spoločnosti Kraft Foods z medzinárodného komunitného programu sumu 1.628.000 Sk.
Potravinová banka na Slovensku vznikla v októbri 2005 taktiež vďaka podpornému grantu spoločnosti Kraft Foods pomoci sociálne slabším. „Boj proti hladu je jednou z globálnych priorít našej spoločnosti v oblasti darcovstva. S potravinovými bankami v rôznych krajinách máme pozitívne skúsenosti už desiatky rokov. Sú jedným z projektov, ktoré sa zameriavajú na kritické potreby ľudí, sú zmysluplné, účelné a majú dlhodobý efekt. Práve preto sme radi, že potravinová banka aj vďaka našej podpore funguje už aj na Slovensku a že dnes môžeme slávnostne otvoriť jej nový potravinový sklad pre východoslovenský región, “ uviedla Jitka Plchová zo spoločnosti Kraft Foods. Z medzinárodného programu Kraft Cares bolo na rekonštrukciu skladových priestorov poskytnutých 821.400 Sk a na chladiarenskú dodávku na rozvoz potravinových zásob 806.600 Sk.
Potravinová banka Slovenska si pre svoj nový potravinový sklad vybrala Košice, pretože región východného Slovenska je jedným z najviac chudobou zasiahnutých regiónov v celej Európskej únii. Sklad sa nachádza v časti Bernátovce a jeho priestory poskytlo za symbolickú 1 Sk mesto Košice. „Na východnom Slovensku existuje veľa domácností, ktorým chýbajú základné potraviny. V našom regióne zároveň pôsobí množstvo mimovládnych organizácií, skupín a dobrovoľníkov, ktorých činnosť podstatne znižuje rast chudoby v lokálnych problematických regiónoch, avšak ani oni často nemajú dosť zdrojov pre pomoc týmto ľuďom. Sme radi, že aspoň poskytnutím priestoru skladu vieme podať pomocnú ruku prospešnej veci, “ uviedol Ing. František Knapík, primátor mesta Košice. Sklad bude poskytovať potravinovú pomoc nielen pre východoslovenský kraj, ale bude slúžiť aj organizáciám z celého Slovenska.
Otvorenie skladu umožní zníženie celkových nákladov na prevoz potravín v regióne a dobrovoľnícke organizácie môžu vďaka nemu sprostredkovať priamu potravinovú pomoc pre približne 23 tisíc ľudí. „V sklade budeme zhromažďovať potraviny od potravinárskych firiem, predajných reťazcov, z poľnohospodárskych prebytkov, nadprodukcie potravinárskeho priemyslu, verejnosti a pod. Pôjde, samozrejme, o použiteľné a zdravotne neškodné potraviny, ktoré budeme prostredníctvom partnerov - neziskových, humanitárnych či charitatívnych organizácii ďalej poskytovať ľuďom v núdzi, “ spresnil Marko Urdzik, predseda Potravinovej banky Slovenska. Potravinová banka Slovenska v súčasnosti spolupracuje s viac ako 100 organizáciami ako sú napr. domovy dôchodcov, detské domovy, rímskokatolícka, gréckokatolícka, pravoslávna charita, či rôzne mimovládne organizácie poskytujúce sociálne služby. Jej sklad v Lipanoch v tomto roku zatiaľ uskladnil a distribuoval takmer 16.000 kg potravín.
Potravinové banky dnes existujú po celom svete. Ich cieľom je zadarmo zhromažďovať potraviny, skladovať ich a prideľovať humanitárnym alebo charitatívnym organizáciám, ktoré poskytujú potravinovú pomoc ľuďom v núdzi. Prvá potravinová banka vznikla v roku 1967 v Amerike s cieľom čeliť nárastu chudoby a súčasne bojovať proti plytvaniu potravinami. V roku 1984 niekoľko francúzskych charitatívnych organizácií založilo prvú Potravinovú banku v Paríži. Následne vznikali aj v ďalších európskych krajinách a dnes sú potravinové banky združené v Európskej federácii potravinových bánk.
Trochu histórie a čo je to potravinová banka
Prvá európska potravinová banka (PB) vznikla v Paríži 4.12.1984 (len pre zaujímavosť – založili ju podľa zákona z roku 1905). Bola odpoveďou na stále zložitejšiu a ťažšiu sociálno-ekonomickú situáciu francúzskeho obyvateľstva v danej dobe (masové prepúšťanie z práce). Na tento problém a narastajúcu chudobu verejne upozornila rehoľná sestra Cécile Bigová v denníku La Croix.
Na to zareagoval dobrovoľný pracovník PB z kanadského Edmontonu, ktorý bol práve na návšteve vo Francúzsku. Zástupcom humanitárnych a charitatívnych organizácií vysvetlil, ako sa dá čeliť plytvaniu s potravinami a v atmosfére nezištnej pomoci ponúkať hladným chlieb, ale i priateľstvo.
Niekoľko ľudí, medzi nimi aj Bernard Dandrel, sa nechalo presvedčiť o tom, že sa tieto zásady dajú uviesť do praxe aj napriek mnohým prekážkam. Zakladatelia banky získali kostol, ktorý už neslúžil svojmu pôvodnému účelu a ako prvé potravinové dary dostali chlieb a ryby. Pán Dandrel, v tom čase pracovník parížskej charity hovorí: „Nevybral som si ju, presadila si ju Prozreteľnosť ako odpoveď na biedu ľudí, rodín, ktoré v Paríži trpeli hladom. ”
V roku 1967 John Van Hengel zakladá prvú PB vo Phoenixe - Arizona (USA), neskôr vznikli PB v Kanade. V roku 1984 niekoľko asociácií zakladá v Paríži prvú európsku PB podľa modelu amerických a kanadských “Food Banks”, aby čelili narastajúcej chudobe. V roku 1986 vzniká Európska federácia potravinových bánk (FEBA). Dnes existuje v 13 európskych krajinách na rovnakom princípe viac ako 180 PB.
V roku 2003 prostredníctvom PB: 18 000 organizácií poskytovalo pomoc 2 833 500 ľuďom, rozdistribuovalo sa 164 197 ton potravinárskych výrobkov. Všetky PB pracovali na spoločných úlohách: boj proti hladu a nesprávnej výžive zamedzením plytvania s potravinami a na spoločných princípoch fungovania - získavanie, darovanie a rozdeľovanie potravín cez spolupracujúce organizácie, ktoré sa neuskutočňuje ani nákupom, ani predajom, ale výlučne darovaním.
Po Belgicku prišlo Taliansko, nasledovalo Španielsko, Írsko, Portugalsko, potom Grécko, Poľsko a Veľká Británia. Tá ale po naliehaní vystúpila, pretože miestna banka nehrala rolu skutočnej PB. Nedávno sa pripojilo Lotyšsko, Luxembursko, Švajčiarsko a Ukrajina. Holandsko bolo prijaté zatiaľ ako posledné do FEBA v októbri 2004. Posledné PB, ktoré vznikajú sú v Česku a v Maďarsku. Princípy fungovania každej PB združenej vo FEBA sú zakotvené v Charte európskych potravinových bánk. Vyjadrením, akceptovaním princípov je povolenie používania jej názvu a loga. Slovensko dostalo túto ponuku v máji 2005 v Štrasburgu na výročnom zasadaní FEBA.
Medzi hlavné ciele PB všade patrí: bojovať proti plytvaniu s potravinami, deliť sa o ne s tými, ktorí hladujú a znovu vytvárať solidaritu medzi ľuďmi. Celá činnosť sa deje na báze dobrovoľnosti a darcovstva. Tým vydávajú svedectvo o tom, že ľudia najrôznejšieho zamerania sa môžu spojiť v službe iným. Účasť a spolupráca organizácií s PBS im umožňuje prenechať starosť o zásobovanie potravinami úplne alebo čiastočne na špecializovanej štruktúre, šetrí čas vynaložený na zber potravín a umožňuje im lepšie rozdeľovať zdroje medzi ľudí v tiesni.
Banka potraviny zásadne nekupuje a zásadne nepredáva. Zhromažďuje vo svojich priestoroch poľnohospodárske prebytky, prebytky potravinárskeho priemyslu, nepredajné, ale použiteľné a zdravotne neškodné potraviny, nadbytočné potraviny z verejných jedální a reštaurácií, z obchodných sietí. Získava príspevky v podobe potravín z verejných zbierok pred supermarketmi, v školách, z donorských akcií rôznych firiem, vo farnostiach atď. Jej činnosť spočíva v ochote prejaviť aktívnu solidaritu a zodpovednosť. Je závislá na vôli darcov a tým vydáva svedectvo o nezištnej pomoci. Z toho vyplýva, že banka nedisponuje celým sortimentom potravín a jej ponuka je premenlivá.
Dary, ktoré získa, neposkytuje bezprostredne sama ľuďom, ktorí sú v tiesni, ale poskytuje ich lokálnym organizáciám, ktoré bojujú proti hladu a chudobe. S každou z nich má uzavretú zmluvu o vzájomnej spolupráci. Tie ich podľa svojich možností a zamerania ponúkajú v podobe napríklad potravinových balíčkov, teplých jedál, vo vývarovniach, poskytujú ich ako potraviny do nocľahární.
Náklady, ktoré vznikajú pri tejto činnosti hradí PB z darov, subvencií, príspevkov, úhradou operatívnych nákladov treťou stranou, z hmotných darov v podobe techniky a vybavenia potrebného na prevádzku a pomocou, ktorú poskytujú odoberajúce organizácie pri podpore činnosti PB.
Dary, ktoré takto sprostredkúva ľuďom, pomáhajú mnohým vyriešiť momentálnu krízovú situáciu v materiálnej oblasti (strata zamestnania, dlhodobá choroba, rozpad rodiny, prírodné katastrofy), ostatné problémy sa riešia aj za pomoci odborníkov zo sprostredkujúcej organizácie. Tak vytvára záchytný bod, ktorý umožní týmto ľuďom odraziť sa od dna a postupne vlastnými silami dosiahnuť normalizáciu svojej situácie.